Biotiká pod dohľadom lekára-ich vplyv na zdravie človeka

Slovo „biotiká“ pochádza z gréckeho „biotikós“, čo v širokom zmysle slova znamená niečo, „čo sa týka života“ ¹.

V užšom zmysle však biotiká chápeme  ako materiály získané z biologických zdrojov  (z aktuálne alebo predtým žijúcich organizmov)².  Môžu nimi byť rastliny, živočíchy, huby, baktérie, produkty ich metabolizmu, ich sekréty, odpadové produkty, zvyšky¹.

Z nich sú témou tohto článku:

• probiotiká
• prebiotiká
• symbiotiká
• psychobiotiká

Automaticky sa predpokladá, že všetky ďalej uvádzané postupy sú pod dohľadom lekára.

Probiotiká

V organizme sa prirodzene nachádzajú „dobré“ aj „zlé“ mikróby³.  Ich lokalizáciu spájame najčastejšie s črevom, ale môžu to byť aj ďalšie lokality,  ktoré priamejšie komunikujú s vonkajším prostredím (koža, ústa, nos, dýchací trakt,  urogenitálny trakt…)³.  Medzi „dobré“ baktérie a kvasinky patria  probiotiká³ . Pri infekciách a podávaní antibiotík môžu prevládnuť „zlé“ baktérie alebo kvasinky. Podávanie probiotík pomáha aj obnoviť bunky poškodené chemoterapiou⁴. Aplikácia  probiotík  podporí zdravú mikroflóru, prirodzený metabolizmus, imunitu, hojenie, blokuje nežiadané enzymatické prejavy, zabraňuje tvorbe toxických látok atď.^3,5

Na to, aby sa mikrób mohol označiť ako probiotikum,  musí spĺňat niektoré kritéria, akými sú napr.³:

• dá sa izolovať z človeka,
• prežíva v čreve po príjme per os,
• má dokázaný benefit,
• jeho konzumácia je bezpečná.

Probiotiká³:

• udržujú mikrobiálnu rovnováhu organizmu a potláčajú patogénne mikróby,
• podporujú imunitné funkcie,
• regulujú zápalové procesy,
• podieľajú sa na tvorbe niektorých vitamínov,
• podporujú integritu črevnej výstelky,
• pomáhajú štiepiť a absorbovať liečivá,
• napomáhajú normalizácii črevného mikrobiómu.

Pozitívny vplyv probiotík

Príjem probiotík môže priaznivo ovplyvniť  najmä³:

• hnačku (aj keď je spôsobená antibiotikami a/alebo s Clostridium difficile)
• zápchu
• črevné zápalové ochorenie (IBD)
• syndróm dráždivého čreva (IBS)
• kvasinkovú infekciu
• infekcie urogenitálneho  traktu
• intoleranciu laktózy
• ekzém (atpickú dermatitídu)
• infekcie horného respiračného traktu
• sepsu (najmä u detí)
• dysbiózu pri narušenom črevnom mikrobióme

Prirodzené zdroje probiotík

Cielený príjem probiotík nemusí vždy znamenať, že tieto musia byť vo forme napr. kapsúl³. Môže to byť aj taká strava, ktorá je na ne bohatšia. Ako príklady sa zvyknú spomínať jogurt, cmar, kváskový chlieb, domáci („cottage“) syr,  kombucha, tempeh (sójové mlieko), kyslé uhorky, fermentovaná kyslá kapusta, miso polievka…

V prípade užívania antibiotík  je však vhodné podávanie probiotík aj v exaktne zadefinovanej „liekovej“ forme. Tieto probiotiká  (podľa konkrétneho preparátu) zvyknú typicky obsahovať ³  z baktérií Lactobacillus (acidophilus, rhamnosus) , Bifidobacterium (bifidum, lactis, infantis, longum, breve), Enterococcus faecium a z kvasiniek Saccharomyces boulardii.

Je poterbné, aby podanie probiotika nasledovalo s odstupom 2-3 hodín po užití antibiotika. Konkrétne časové údaje sa menia podľa autorov^6,7, niektorí  udávajú aj 2-4 hodiny⁸. Schéma podávania konkrétneho probiotika je zrejme viazaná aj na spôsob dávkovania antibiotika. Týmto sa probiotiká dostanú do čreva až v čase, keď už nebudú oslabené vstrebaným antibiotikom. Probiotikum by sa malo užívať ešte aspoň 2-3 týždne po ukončení antibiotickej liečby⁸. Potrebné je zohľadniť poučenie od lekára a informáciu z príbalového letáka pri probiotiku aj antibiotiku. Takýto postup je spoľahlivejší aj napriek tomu, že niektoré z probiotík sú odolné voči viacerým antibiotikám. Podanie probiotika znamená predchádzanie vzniku o.i. rôznych tráviacich ťažkostí, objaveniu sa Clostridium difficile,  pseudomembranóznej kolitídy atď.

Poznámka: Paleta možných ovplyvnení účinnosti konkrétnych antibiotík zo strany rôznych zložiek stravy (napr. mlieko, mliečne výrobky, džúsy…), ale aj iných liekov je široká⁹ a u každého konkrétneho z nich treba túto otázku riešiť so svojim lekárom a  pozorne čítať príbalovú informáciu. Okrem toho antibiotiká ako také nie sú primárne témou tohto článku.

Prebiotiká

Prebiotiká sú zložky potravy, ktoré sú utilizované „dobrými“ črevnými mikróbmi, podporujú ich rast a aktivitu (časť z mikróbov môže pochádzať aj z probiotík).  Populárno-medicínsky by bolo možné povedať, že tieto mikróby (napr. bifidobaktérie, lactobacily) sa prebiotikami  „živia“.   Prebiotiká (v užšej definícii) sú pre človeka síce nestráviteľné, ale okrem podpory „dobrých“ mikróbov sa tieto môžu uplatniť aj ďalšími zdravotne prospešnými účinkami (spomenuté aj ďalej)¹⁰. Nepriamym užitočným mechanizmom je aj to, že tieto baktérie produkujú látky, napr. krátko-reťazcové mastné kyseliny, ktoré sú už absorbovateľné a zdravo pôsobiace¹¹.

Prebiotiká sa typicky spájajú s vlákninou, i keď kontext si neraz vyžaduje ich spomenutie spolu aj s niektorými ďalšími látkami. Prejavuje sa to napr. aj v niektorých v špeciálnych továrenskych prípravkoch, v ktorých sa často kombinujú aj s ďalšími užitočnými látkami (napr. s omega-3 polynenasýtenými mastnými kyselinami, polyfenolmi a pod., ale aj s paletou mikronutrientov…).

Zdroje prirodzenej stravy

Ako príklady zdrojov z prirodzenej stravy¹¹ uvádzame:

• Cesnak. Podporuje črevnú Bifidobacteria a potláča rast škodlivých baktérií
• Cibuľa. Podobne ako cesnak je bohatá na inulín a obsahuje aj   FOS (fruktooligosacharidy)
• Banány. Sú bohaté na vlákninu a majú aj ďalšie zdravotné benefity (obsah mikronutrientov…)
• Pšeničné otruby.  Považujú sa za „booster“ zdravých črevných  Bifidobacteria¹¹.
• Jačmeň. Je bežne konzumovaná celozrnná obilnina s vyšším obsahom beta-glukanu, ktorý je  prebiotickou vlákninou zvlášť výrazne podporujúcou rast prospešných črevných baktérií¹¹. Môže znižovať aj hladinu cukru a cholesterolu.
• Ovos. Ako celozrnný  je bohatý na beta-glukán. Efektívne podporuje črevné baktérie a okrem  toho znižuje aj cukor a cholesterol. Uplatňuje sa aj v prevencii rakoviny.
• Jablká. Obsahujú veľa pektínu, ktorý navyše  znižuje zápaly, akumuláciu tuku…
• Kakao. Považuje sa za prebiotickú potravinu¹¹. Obsahuje aj polyfenoly zlepšujúce črevný mikrobióm a potláča škodlivé baktérie¹¹.  Navyše pôsobí proti plynatosti, brušným kŕčom a bolesti¹¹.
• Orechy. Okrem vlákniny obsahujú aj ďalšie cenné živiny.

Na tomto mieste rozsahovo nemožno vymenovať všetky zdroje. Vo všeobecnosti  pripomeňme aspoň rôzne ďalšie druhy zelenininy, strukovín, ovocia…

Symbiotiká

Symbiotiká („synbiotics“ )¹² sú kombináciou probiotík a prebiotík. Výhodnosť takejto kombinácie vyplýva z horeuvedeného. Obrazne povedané, spolu s podávaním probiotických mikróbov  zabezpečujeme aj ich „krmivo“.

Psychobiotiká

Psychobiotiká sú prospešné baktérie, ktoré majú blahodarný efekt zvlášť na mentálne zdravie. Podkladom mechanizmu je ich interakcia s komenzálnymi črevnými baktériami¹³ a ďalším napojením na tzv. „os črevo-mozog“, ktorou sme sa zaoberali už aj v iných článkoch na tomto portáli^14,15.

Záver

Na tému biotiká, resp. probiotiká sa väčšina ľudí zašne sústrediť vtedy, keď je ich poterbné užívať v súvislosti s antibiotickou liečbou. Treba však poukázať na to, že využitie biotík je aj podstatne širšie. V popredí sa hneď objavia možné riešenia narušeného črevného mikrobiómu. Ich efekt môže byť optimálny vtedy, ak vychádzame z exaktného poznania jeho aktuálneho zloženia. Na to je potrebné použiť metódy sekvenčnej analýzy^{16  .} Klinika Symptomedica využíva túto metódu na kvalifikikovanú diagnostiku zdravitnných problémov, ktoré majú pôvod v narušenom mikrobióme čreva.

Zdroje

1. https://www.biologyonline.com/dictionary/biotic
2. en.wikipedia.org/wiki/Biotic
3. https://www.my.clevelandclinic.org/health/articles/14598-probiotics
4. https://www.probiotik.sk/medicina/onkologia/probiotika-pri-chemoterapii/
5. cs.wikipedia.org/wiki/Probiotikum
6. https://www.adc.sk/clanky/probiotika-a-antibiotika-aky-odstup-je-optimalny-3389.html
7. https://www.arktisbiopharma.ch/antibiotika-und-probiotika-9-fragen-und-antworten/
8. https://www.drmax.sk//poradna/probiotika-v-hlavnej-ulohe
9. https://www.liekinfo.sk/zaujimovosti/antibiotika-co-pri-ich-uzivani-nejest-a-nepit
10. Keller u et al.: Klinická výživa. Scientia Medica 1993; 236 str.
11. Semeco A, Kelly E: The 19 best prebiotic foods you should eat. Nutrition, updated May 11, 2021 ( https://www.healthline.com/nutrition/19-best-prebiotic-foods )
12. https://www.nature.com/articles/s41575-020-0344-2
13. Del Toro-Barbosa M, Hurtado-Romero A et al.: Psychobiotics: Mechanism of action, evaluation methods and effectiveness in application with food products. Nutrients. 2020. Dec 19; 12(12):3896 ( https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7767237/)
14. https://www.symptomedica.com/odborny-blog/narast-vyvinovych-poruch-u-deti-priciny-a-rozsah-vplyvu-mikrobiomu/
15. https://www.symptomedica.com/odborny-blog/autizmus-a-mikrobiom-prepojenie-crevneho-mikrobiomu-a-psychiky/?sfw=pass1642149956
16. https://www.symptomedica.com/dna-a-genetika/molekularno-geneticke-vysetrenie-mikrobiomu-creva-odhali-viac-ako-vysetrenie-stolice/