Obezita nie je len neestetická. Ohrozuje Vás na živote.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje nadváhu a obezitu ako abnormálnu alebo excesívnu akumuláciu tuku, ktorá môže zhoršovať zdravotný stav¹. Neestetickosť obezity potvrdí takmer každý a navyše, sú aj niektoré zamestnania, pre ktoré by obezita mohla byť aj praktickým problémom. Avšak obezita môže byť aj otázkou zdravia, života, alebo dokonca aj smrti.

Index telesnej hmotnosti – BMI – „body mass index“ sa počíta ako telesná hmotnosť v kilogramoch vydelená druhou mocninou telesnej výšky v metroch (kg/m²).

WHO označuje pásmo BMI v rozmedzí  25-30  kg/m²  ako nadváhu (nadmernú hmotnosť)¹ .

•   BMI ≥ 30 kg/m²  je definované ako obezita .
•   BMI  ≥ 40  kg/m² je morbídna obezita.¹ .

Primárna a sekundárna obezita

Najčastejšou je primárna obezita, ktorej príčinou je nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie. Obezita je multifaktoriálne ochorenie s komplexnou patogenézou² , ktorá súvisí s biologickými, psychosociálnymi, sociálno-ekonomickými a environmentálnymi faktormi a heterogénnosťou v dráhach a mechanizmoch, ktoré vedú k nepriaznivým zdravotným dopadom².  Príčinami môžu byť:

• dedičná predispozícia,
• množstvo chýb v modernom životnom štýle vrátane prejedania,
• emočné príčiny,
• stres,
• nedostatku spánku,
• tehotenstvo,
• fajčenie…³.

V súčasnej dobe sa zdôrazňuje úloha leptínu a ghrelínu^3,4. Leptín  je proteín produkovaný v adipocytoch a krvou transportovaný do mozgu, kde pôsobí na leptínové receptory, obmedzuje príjem potravy a zvyšuje energetický výdaj⁴.  Ghrelin je peptidový hormón produkovaný v bunkách žalúdka. Stimuluje apetít účinkom na NPY/AgRP neuróny⁴.

Niekedy by mohlo ísť aj o sekundárnu obezitu, ktorej príčiny sú  inde. Môžu to byť napr. endokrinné príčiny (hypotyreóza, Cushingov syndróm, deficit, ale aj nadbytok rastového hormómu, deficit testosterónu, syndróm polycystických ovárií, inzulinóm, poškodenie hypotalamu a genetické syndrómy…), event. niektoré lieky a pod.⁵ Tento typ obezity je však podstatne zriedkavejší ⁵.

Obezita ako rizikový faktor

Nadmerná telesná hmotnosť je celosvetovo 6. najdôležitejším rizikovým faktorom spôsobujúcom chorobnosť ⁶. Skracuje sa očakávaná dĺžka  života a o.i. sa výrazne zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku, kardiovaskulárnych ochorení², ischemickej choroby srdca, mozgových príhod, infarktov, astmy, diabetu mellitus 2. typu , metabolického syndrómu⁷, niektorých druhov rakoviny⁶ a porúch spánku². Časté sú aj osteoartritídy. Obezita urýchľuje skoré aterosklerotické zmeny viacerými mechanizmami, vrátane inzulínovej rezistencie a zápalu².

Paleta možných mechanizmov, s ktorými sa spája obezita, je veľmi široká.  Citovaný aktuálny článok v Circulation ² sa okrem už spomínaného venuje aj vplyvu obezity na vysoký krvný tlak, tromboembolickú chorobu, pľúcnu hypertenziu, srdcové zlyhanie, arytmie, náhlu srdcovú smrť a predsieňovú fibriláciu².  Obézni pacienti majú zvýšené riziko astmy³. Obézni astmatici mávajú viacej symptómov, častejšie a výraznejšie exacerbácie a slabšie reagujú na liečbu³.

Obezita s množstvom jej komorbiditíd si vyžaduje dôsledné klinické sledovanie, aby sa identifikovali podliehajúce faktory a mohlo sa robiť efektívne riešenie³. Úprava životného štýlu s následným poklesom hmotnosti zlepšujú metabolický syndróm, asociovaný systémový zápal a endoteliálnu dysfunkciu². Liečba obezity je komplexnejší problém ako iba redukcia hmotnosti. Ide tu aj o sledovanie, nakoľko sa upravujú aj komorbidity.

Možnosti úpravy nadváhy a liečenia obezity

Bolo pozorované, že významné klinické benefity sa dosiahli už aj po miernej redukcii nadváhy (o 5-10 % z pôvodnej) a aj po ďalších úpravách (skvalitnenie nutričného obsahu diéty a už aj miernom zintenzívnení fyzickej aktivity a fitnesu)⁸.

Je samozrejmé, že  treba znížiť  kalorický príjem, výrazne obmedziť potraviny s pridaným cukrom a všeobecne vyradiť všetky tučné potraviny, ako tučné syry, údeniny, tučné mäsá, paštéty, šľahačku, tučné múčniky, sušienky, mrazené smotanové krémy, majonézu atď.  Treba vylúčiť aj sladké a alkoholické nápoje⁹.

Pacientov treba povzbudzovať okrem iného ku konzumácii vlákniny, zeleniny, menej sladkých druhov ovocia, celozrnných obilnín, strukovín (fazule, šošovice, hrachu, sóje, pohánky, ovsených vločiek…) Treba zdôrazniť aj potrebu konzumácie morských plodov. Pre dlhodobý úspech sa poukazuje aj na prednosti stredomorskej stravy („Mediterranean diet“)¹⁰  .

Odborné poradenstvo ako základ celého procesu

Predpokladajú sa konzultácie aj s dietológom⁸ a  ďalšími lekármi⁸.  Lokálne zoznamy dietológov je možné nájsť aj na internete. Dietológ okrem odporučenia  energetickej (kalorickej) reštrikcie, vybalancovanej hypokalorickej diéty, ďalších špecifických diétnych opatrení,  zvýšenia fyzickej aktivity prispôsobených konkrétnemu pacientovi určí aj dĺžku trvania a striktnosť nízkoenergetickej diéty (ktoré majú tiež svoje limitácie)⁸.

Na úrovni všeobecných rád sa zvykne uvádzať ⁸:

• znížiť energetickú hustotu jedál a nápojov
• znížiť objem porcií jedál
• vyhýbať sa „rýchlym malým občerstveniam“ medzi jedlami
• nevynechávať raňajky a vyhýbať sa jedeniu  v noci
• zabrániť tomu, aby sa vymkli spod kontroly „návaly“ nezriadeného prejedania.

Aj ďalšie – špecifické poradenstvo realizuje už spomínaný dietológ ⁸.

Na redukciu telesného tuku boli odskúšané aj iné postupy ¹¹. Na tento účel existuje aj množstvo farmák. Skúsenosti z Diabetes Prevention Program ¹¹ a ďalších však nasvedčujú tomu , že diéta a celková úprava životného štýlu (vrátane zvýšenej fyzickej aktivity) môžu byť prinajmanej (ak nie ešte viac) účinné ako farmaká¹¹  .  Navyše u viacerých farmák môžu byť aj nepríjemné vedľajšie účinky najmä zo strany gastrointestinálneho traktu a môže dôjsť aj ku zníženiu vstrebávania vitamínov rozpustných v tukoch ¹¹.

 Literatúra:

1. Materiál WHO: Obesity and overweight Fact sheet N^o311. WHO January 2015. Retrieved 2 February 2016
2. Tiffany M. Powell-Willey, Paul Poirier et al. : Obesity and cardiovascular disease: A cardiovascular scientific statement from the American Heart Association. Circulation. 2021; 21(143)
3. Ubong Peters , Anne Dixon et al.: Obesity and asthma. J Allergy Clin Immunol. 2018; 141(4): 1169-1179
4. Jankovič P., Hanáček J.: Patofyziológia obezity-doplnkový učebný text. Martin 2006-2008
5. Diferenciálna diagnostika endokrinných príčin obesity. Unilabs, Alpha medical. 1. december 2014.
6. David W Haslam, W Philip T James: Obesity. Lancet. 2005; 366(9492):1197-209
7. Han TS, Lean EJ: A clinical perspektive of obesity, metabolic syndrome and cardiovascular disease. JRSM Cardiovasc Dis. 2016; Jan-Dec; 5
8. Zumuk VD., Tsigos C. : European guidelines for obesity management in adults. Obesity Facts 8(6):402-424
9. Svačina Š.: Dietologie a klinická výživa. In: Klinická dietologie (online, cit. 2012-03-10)
10. Dernini S, Berry EM: Mediterranean diet: from a healthy diet to a sustainable dietary pattern. Front Nutr. 2015; (2):1-6
11. Fujimoto WY, Jablonski KA: Diabetes Prevention Program Research Group. Body size and shape changes and the risk of diabetes in the Diabetes Prevention Program. Diabetes 2007; 56:1680-1685