Vysoký krvný tlak – ako predísť kolobehu liekov a komplikácií

Cieľom liečby vysokého krvného tlaku (arteriálnej hypertenzie) je predísť tej situácii, keď iba diéta a úprava celkového životného štýlu už  nestačia a musia sa podávať lieky, niekedy aj vo viacerých aplikačných formách. V tomto horšom prípade siaha škála  nevyhnutnosti farmakoterapie od „chronickej“ liečby, až po tie najakútnejšie stavy¹, kedy sa rozhoduje „o živote alebo smrti“.

Príčiny vzniku vysokého krvného tlaku

Vysoký krvný tlak je multifaktoriálne podmienený chorobný stav, ktorý sa uplatňuje ako nezávislý rizikový činiteľ pri vzniku poškodenia orgánov, orgánových systémov

(srdcovocievny systém, mozog, obličky, sietnica, všeobecne cievy…) a pri závažných náhlych príhodách (hypertenzná kríza, mozgové krvácanie, disekujúca aneuryzma…)².

Každé zvýšenie krvného tlaku nad normu predstavuje zväčšenie rizika poškodenia cieľových orgánov, najmä kardiovaskulárneho systému, mozgu, obličiek, sietnice atď.² Spája sa často s metabolickým syndrómom².

Primárna a sekundárna hypertenzia

Hypertenzia je buď primárna (esenciálna), keď je príčina neznáma (90-95 % všetkých foriem), alebo sekundárna, keď je prejavom, resp. príznakom iného (základného) ochorenia.² Potreba pravidelného sledovania krvného tlaku je zrejmá a jej častosť je daná o.i. konkrétnym celkovým nálezom.

Za optimálny krvný tlak sa zvykne považovať menej ako 120/80 mmHg. Pri takomto tlaku sa odporúča pokračujúca podpora zdravého životného štýlu a preventívne sledovanie^2,3,4,5,6.

Poznámka: Pri  formuláciach typu „menej ako…“, „pod…“ v niektorých prácach nie je numericky špecifikovaná dolná hranica, avšak  netreba zabúdať aj na prípady  možnej hypotenzie (príliš nízkeho tlaku), ktorý sa zvykne definovať ako <90/<60 mmHg ⁷. Pri tomto treba zohľadňovať aj celkový zdravotný stav, individuálne prejavy (pre niekoho môže byť nižším tlakom aj 100/70) a ďalšie okolnosti.⁸

• Ak je tlak 120-129/<80 mmHg treba zvýšiť dôraz na režimové opatrenia, resp. ďalšie nefarmakologické postupy (pozri ďalej)⁵ .
• Pri hodnotách  130-139/80-89 mmHg  a ak nejde o pacientov s vysokými kardiálnymi,  mozgovými a ďalšími (pozri vyššie²) rizikami, možno ešte v priebehu 3-6 mesiacov odskúšať, či zaberie nefarmakologická liečba. Inak je potrebné  pridanie liekov⁵. Pri celom sa predpokladá pravidelné sledovanie krvného tlaku.

Vplyv telesnej hmotnosti na vysoký krvný tlak

Upozorňuje sa⁹  na pozitívnu koreláciu medzi telesnou hmotnosťou, resp. BMI a krvným tlakom. („BMI“ vyjadrený v [ kg/m² ] znamená index telesnej hmotnosti a počíta sa ako telesná hmotnosť v [ kg ] vydelená druhou mocninou telesnej výšky v

[ m ] )¹⁰. Pre dospelých platí, že BMI v rozmedzí  25-30  kg/m² je nadváha (nadmerná hmotnosť) a BMI ≥ 30 kg/m²  je obezita¹⁰ .

Týmto sa dokumentuje prienik oboch problematík, vrátane mnohých spoločných bodov, aj z hľadiska prevencie. Pri analýze mechanizmov, akými by mohla obezita zvyšovať krvný tlak⁹ sa ukázalo, že účinky sa môžu realizovať cez sympatický nervový systém, aktiváciu systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS), expanziu  plazmatického volumu a inzulínovú rezistenciu pri hyperinzulinémii.  Epidemiologické a klinické štúdie ukázali, že koncentrácie inzulínu korelujú s krvným tlakom⁹. Hyperinzulinémia môže zvýšiť krvný tlak prostredníctvom centrálnej aktivácie sympatického nervového systému, zmeny vnútrobunkového zloženia katiónov alebo renálnej reabsorpcie sodíka (aj účinkom RAAS)⁹.

Bolo overené, že redukcia hmotnosti vedie aj k poklesu krvného tlaku. Znížením hmotnosti u obéznych ľudí  dochádza taktiež k poklesu celkového cholesterolu, korekcii inzulínovej rezistencie, zníženiu aktivity plazmatického renínu atď. Tieto priaznivé zmeny sa premietajú aj do zlepšenia profilu kardiovaskulárnych rizík a do zníženej mortality⁹.

Vysoký krvný tlak dokáže ovplyvniť zdravý životný štýl a výživa

V tomto úseku sa týmto dostávame do problematiky zdravej výživy, prípadne diét, celkovo zdravého životného štýlu vrátane aj vhodného typu a stupňa intenzity fyzickej aktivity, športu (viď ďalej⁶), nefajčenia, vyvarovania sa aj ďalších zlých návykov vrátane nadmerného alkoholu a pod.⁶  Bližšie v tomto odkazujeme na naše predchádzajúce materiály¹¹.

V rámci zmien životného štýlu je v materiáli MZ SR⁶  na prvom mieste uvedené odporúčanie  reštrikcie príjmu kuchynskej soli  < 5 g denne ⁶. Uvádza sa¹²,  že toto opatrenie vedie u mnohých k poklesu krvného tlaku, i keď ojedinele existujú aj rezistentní jedinci.

Platí, že 1 g sodíku je obsiahnutý v 2,5 g kuchynskej soli (NaCl)¹² .  Priemerne potrebuje dospelý organizmus asi 0,5 g sodíku denne. Prívod 2 g  sodíku  možno za normálnych podmienok pokladať za vyhovujúci¹² .

Vnímanie slanej chuti je geneticky  kódované; aj viacerí ľudia si jednoducho zvykli na prislané jedlo¹².

Najdôležitejšími zdrojmi sodíku v potrave¹²  je kuchynská soľ (ako hlavný zdroj), potraviny konzervované alebo chuťovo upravené pomocou soli: konzervy, mrazené potraviny, hotové jedlá, údeniny, výrobky z mäsa. Dôležité je myslieť aj na glutamát sodný, ktorý je súčasťou niektorých korenín¹².

Ďalšou oblasťou životného štýlu, ktorá môže ovplyvniť výšku krvného tlaku, je nadmerná konzumácia alkoholu^6,9,13 . Je dokázané, že prílišná konzumácia alkoholu  môže nezdravo zvýšiť krvný tlak a najmä opakovaná  nárazová  konzumácia („binge drinking“) môže spôsobiť dlhodobé zvýšenie  tlaku . Treba mať na mysli aj kalorický obsah alkoholu, ktorý môže prispieť k nárastu hmotnosti¹³.

Okrajovo poznamenajme, že za určitých okolností ľahké alebo mierne užitie alkoholu môže spôsobiť veľmi ľahký pokles krvného tlaku¹⁴ .

Vysoký krvný tlak a ďalšie príčiny jeho výskytu

Úloha stresu pri stúpnutí (niekedy až akútnom) krvného tlaku je dobre známa² . Príslovečným je napr. „hypertenzia bieleho plášťa“, ktorá znamená reaktívne zvýšenie krvného tlaku pri vyšetrení u lekára². V takomto  prípade je zoznam doma meraných a zapisovaných hodnôt smerodajnejší. V tomto kontexte sa odporúčajú rôzne relaxačné techniky² a vhodné druhy športu, medzi ktoré sa počíta najmä beh, cyklistika, bežecké lyžovanie, golf, plávanie, tenis, volejbal. Zodpovedajúce odporúčacie schémy (čo sa týka druhu aj intenzity) vo vzťahu ku zdravotnému stavu konkrétneho pacienta je potrebné zostaviť u svojho lekára ¹⁵.  Pri existujúcom srdcovom ochorení sa robí rehabilitácia pod lekárskou kontrolou².

Fajčenie poškodzuje tie najrôznejšie orgány, orgánové systémy¹⁶. Vo vzťahu k arterálnemu tlaku a všeobecne kardiovaskulárnemu systému  treba zdôrazniť, že fajčenie zvyšuje krvný tlak a pulzovú frekvenciu, zužuje artérie, stvrdzuje ich steny a zvyšuje pravdepodobnosť vzniku krvných zrazenín¹⁶. Zvyšuje aj riziko infarktu¹⁶.

Téma odvykania od fajčenia by si vyžadovala samostatný článok . Na tomto mieste iba poukážeme na vhodnosť aj špecializovaného  poradenstva¹⁶.

Z horeuvedeného vidieť, že spôsobov ako predchádzať síce nechcenému, ale už nutnému  kolobehu liekov a komplikácií je naozaj veľa. Dôležité je však zachytiť stav, ktorý je ešte zvládnuteľný nefarmakologickou liečbou.

Treba mať na mysli, že farmakologické prostriedky sú spojené nielen s niektorými kontraindikáciami, ale aj ďalšími špecifickými problémami. Často napr. nie je až takým problémom znížiť s farmakom samotný krvný tlak, ako nájsť spôsob ako to urobiť tak, aby tento neklesol až príliš, t.j. ani prudko, ani nepredvídateľne. Môžu to byť napr. situácie, keď sa  na farmakoliečbu nastavujú pacienti s výrazne kolísavým krvným tlakom, prípadne takí, u ktorých je zamestnanie spojené s nepravidelnými a/alebo nepredvídateľnými intenzívnymi stresmi striedajúcimi sa s obdobiami pokoja. S podobným problémom sa o to skôr stretneme u náladových, resp. psychicky labilných pacientov.

Aby bolo možné všetky spomínané ciele zrealizovať, treba opätovne zdôrazniť význam preventívnych lekárskych prehliadok. Tieto sú nutné na zachytenie skorých zmien signalizujúcich potrebu zahájenia spomínaných opatrení.

Literatúra:

1. Balažovjech I.: Hypertenzia II. In: Štandardné terapeutické postupy (Dzúrik R., Trnovec T et al.), Osveta , Martin, 1997; str. 29-32
2. Pavlovič M.: Hypertenzia I. In: Štandardné terapeutické postupy (Dzúrik R., Trnovec T et al.), Osveta , Martin, 1997; str. 13-28
3. Wiesser B, Mengden T et al. : Normal values of blood pressure self-measurement in View of the 1999 World Health Organization-International Society of hypertension guidelines. American J Hypertens . 2000; (13):940-943
4. Tím: Sussex County New Jersey: American Heart Month 2021: Control High Blood Pressure.
5. Goetsch MR, Tumarkin E et al. : New guidance on blood pressure management in low-risk adults with stage 1 hypertension. American College of Cardiology. Jun 21, 2021.
6. Šimková A, Eftimová P et al.: Komplexný manažment dospelého pacienta s artériovou hypertenziou v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. MZ SR, Štandardný postup 0107, 2020.
7. Biggers A: Everything you need to know about low blood pressure. Healthline. May 8, 2019.
8. Sobčáková Ľ: Nízky krvný tlak: Príčiny, príznaky a liečba. BENU Lekáreň. 9.3.2021
9. Alderman M.H.: Non-pharmacological treatment of hypertension. The Lancet.1994; 8918(344):307-311
10. Materiál WHO: Obesity and overweight Fact sheet N^o311. WHO January 2015. Retrieved 2 February 2016
11. Habán P: Obezita nie je len neestetická. Ohrozuje Vás na živote. Materiály Symptomedica na Internete. 2021.
12. Keller U, Meier R, Bertoli S: Klinická výživa. Scientia medica 1993; 240 str.
13. Lopez-Jimenez F: Alcohol: Does it affect blood pressure ?  Mayo Clinic.
14. Benjamin Caleb Williams, RN, Strum J: How Does Alcohol Affect Blood Pressure? The Recovery Village, 24/7 Alcohol Abuse Helpline, Updated on 07/22/21 (therecoveryvillage.com/alcohol-abuse/faq/alcohol-and-blood-pressure/)
15. Knappková L: Ako športovať pri kardiovaskulárnych ochoreniach ? ImunoVital Centrum. 21.01.2020
16. Beckerman J: Quit smoking for your heart’s sake. WebMD, March 08, 2021.