Rýchle riešenia, alebo trvalá zmena? Medicína životného štýlu pozná odpoveď.

Farmakoterapia sa mnohým v podvedomí často spája s rýchlym efektom, s pojmom medicíny založenej na dôkazoch („evidence based medicine“), s exaktným poznaním metabolických dráh a s mechanizmom účinku lieku, s dokladovaním klinickými štúdiami, štatistikou atď.  Je to, samzrejme, oprávnené, ale treba myslieť aj na niektoré úskalia, ako napr. dilemu vznikajúcu niekedy pri zvažovaní pomeru benefit-vedľajšie účinky, pri niektorých ochoreniach vyžadujúcich dlhodobú liečbu alebo vyššie dávky lieku a pod. Inak povedané, môže vzniknúť problém s trvalo udržateľným zdravím. Odpoveď môže poskytnúť medicína životného štýlu.

Medicína životného štýlu – Trvalo udržateľné zdravie skratky nepozná.

Ako alternatíva  a/alebo pomocná liečba by v mnohých prípadoch mohla byť medicína životného štýlu (Lifestyle Medicine), ktorá je definovaná (podľa American College of Lifestyle Medicine) nasledovne:

Medicína životného štýlu je liečebná intervencia zakladajúca sa na dôkazoch a opierajúca sa o zdravý životný štýl vrátane:

• plnohodnotnej stravy s predominanciou obsahu rastlinného pôvodu,
• pravidelnej fyzickej aktivity,
• regeneratívneho spánku,
• ovládania stresu
• a bez rizikových látok.

Ďalej je to dostatok pozitívnych sociálnych vzťahov, čo predstavuje primárnu modalitu poskytovanú klinickým pracovníkom vzdelaným a certifikovaným v špecializácii na prevenciu, liečbu a často aj reverziu chronického ochorenia. Táto definícia obsahuje v podstate aj to, čo sa označuje ako 4, resp. 6 pilierov medicíny životného štýlu. V 6. pilieri sa ešte zvlášť zdôrazňuje vyhýbanie sa fajčeniu a iným nezdravým zlozvykom.

Medicína životného štýlu a jej postavenie medzi medicínskymi odbormi

Na prvý pohľad by sa téma zdravého životného štýlu pre niekeho mohla zdať skôr iba ako oblasť populárnej medicíny. Avšak:

1. Medicína životného štýlu (Lifestyle Medicine) bola síce v zásade známa už dávno, avšak aktuálne zažíva neobvyklú renesanciu a toto označenie už figuruje v názvoch množstva odborných medicínskych asociácií, spoločností, kolégií, univerzít… (Australasian Society of Lifestyle Medicine, American College of Lifestyle Medicine, Institute of  Lifestyle Medicine…).
2. Články na tému medicína životného štýlu sú na úrovni rovnocennej s inými medicínskymi odbormi a sú publikované  aj vo vysoko renomovaných časopisoch a na exaktnej dôkazovej úrovni^1.

Skvalitnenie  celkového životného štýlu je napr. kritickou zložkou stratégie Americkej kardiologickej asociácie (American Heart Association-AHA) pre zníženie rizika kardiovaskulárnych ochorení¹. Autori uvádzajú prehľad, v ktorom o.i. zvlášť  upozorňujú na potrebu zdravej telesnej hmotnosti, na postupy vedúce k udržaniu odporúčaných  hladín LDL-, HDL-cholesterolu  a triglyceridov^1,2.  Rovnako zdôrazňujú potrebu udržania normálneho krvného tlaku, glykémie, fyzickej aktivity.  Kľúčovými sú aj:

• nefajčenie,
• vybalancovaný kalorický príjem,
• potrava bohatá na zeleninu a ovocie,
• s vysokým obsahom celozrnnej vlákniny a rýb^1,2,
• preferencia zdravších druhov tuku a obmedzenie potravín s vyšším obsahom cholesterolu.

Alkohol, samozrejme, s mierou^1,2. Príjem soli by tiež nemal prevyšovať stanovené odporúčania³. Nutnosť dostatočného prívodu vitamínov je tiež samozrejmosťou. Existuje nespočítateľné množstvo informačných zdrojov týkajúcich sa zdravej stravy, výživy a súvisiacej prevencie chorôb, takže je možné ich uvádzať iba ako vybrané príklady³.

Ďalšie benefity odporúčaní vyplývajúcich z medicíny životného štýlu

V mnohých prípadoch ani nie je možné urobiť striktnú deliacu čiaru medzi „farmakologickým“ a prírodným liekom. Ako výstižný ilustračný príklad spomeňme morské ryby, ktoré majú vysoký obsah n-3 PUFA (omega-3 polynenasýtených mastných kyselín, hlavne EPA-eikosapentaénová kyselina a DHA-dokosahexaénová kyselina).  Ide  primárne o prírodné látky, ktoré sú aj jednou zo súčastí  medicíny životného štýlu. Tieto svojimi parametrami neustupujú žiadnemu z definičných kritérií oficiálne chápaného farmaka⁴.  Pri ich konzumácii nielenže dochádza k výraznému znižovaniu triglyceridov⁴, ale pozitívny ochranný vplyv na viaceré kardiovaskulárne rizikové faktory sa deje aj viacerými mechanizmami^5,6,7,8. Je to napr. radikálny zásah aj do spektra eikosanoidov^6,7, faktorov hemokoagulácie⁸… .  V súvislosti s eikosanoidmi sa zvlášť zdôrazňuje úloha prostaglandínu PGI₃ ^6,7,9, ktorý sa tvorí pri konzumácii EPA^6,7 a ktorého priaznivý efekt na kardiovaskulárny systém je zvlášť výrazný⁹. V tomto kontexte sa takmer „tradične“ pripomína nižšia incidencia infarktu myokardu u grónskych Eskimákov, v strave ktorých je bohato zastúpená EPA⁶.

DHA  je podstatná pre rast a funkčný vývoj mozgu u detí. Avšak pre normálnu funkciu mozgu je potrebná aj u dospelých¹⁰. Zníženie DHA v mozgu je spojené s poklesom kognitívnych funkcií, hlavne v starobe a s možným začiatkom Alzheimerovej choroby¹⁰.

Priaznivé ovplyvnenie kardiovaskulárnych rizikových faktorov, vrátane zníženia celkového a LDL-cholesterolu možno pripísať aj olivovému oleju¹¹. Popri obsiahnutej mononenasýtenej mastnej kyseline (MUFA), ktorou je kyselina olejová, sa účinok pripisuje aj ďalším obsiahnutým komponentám, napr. polyfenolom¹².

Zhrnutie

Ak by sme tému farmakologických a prírodných liekov, resp. doplnkov výživy chceli prebrať komplexne (napr. pokračovať analogicky s vitamínmi), rozsah článku by sa enormne  rozšíril.  Cieľom bolo však na zvolených typických príkladoch zdokumentovať, že je možné nájsť aj také komponenty medicíny životného štýlu, ktoré sa svojim efektom niekedy vyrovnajú aj farmakám. Navyše, ak náhodou nejde o zriedkavý prípad nejakej špecifickej kontraindikácie, nemusia sa objaviť ťažké dilemy spomenuté v úvode  článku.

Literatúra:  

1. Alice H. Lichtenstein, DSc, FAHA, Chair, Lawrence J.Appel, MD, FAHA, Vice-Chair et al.: Diet and Lifestyle Recommendations Revision. Circulation, 2006; 1(114): 82-96
2. Krauss RM, Eckel RH et al.: AHA dietary guidelines: revision 2000: a statement for healthcare professionals from the Nutrition Committee of the American Heart Association. Circulation, 2000; 102: 2284-2299.
3. Minárik P.: Strava, výživa a prevencia kardiovaskulárnych chorôb, 7.febr. 2020, Bedeker zdravia.
4. Habán P., Šimončič R. et al.: Vplyv podávania n-3 mastných kyselín na vybrané ukazovatele kardiovaskulárnych rizík u pacientov s diabetom mellitus II. typu., Bratisl. Lek. Listy, 1998; 1(99):37-42
5. Axelrod L., Camuso J. et al. : Effects of small quantity of omega-3 fatty acids on cardiovascular risk factors in NIDDM. 1994, Diabetes Care; 1(17): 37-44
6. Fisher S., Weber PC: Prostaglandin I₃ is formed in vivo in man after dietary eicosapentaenoic acid. Nature, 1984; (307): 165-168
7. Fisher S., Weber PC: Thromboxane (TX)A₃ and prostaglandin (PG)I₃ are formed in man after dietary eicosapentaenoic acid: Identification and quantification by capillary gas chromatography-electron impact mass spectrometry. Biomedical Online Library, Biomedical Mass, 1985
8. Habán P., Šimončič R. et al.: Effect of application of n-3 polyunsaturated fatty acids on blood serum concentration of von Willebrand factor in type II diabetes mellitus. Med Sci Monit, 1999;m4 (5): 661-665
9. Haruo Ohnishi, Yasushi Saito: Eicosapentaenoic acid (EPA) reduces cardiovascular events: relationship with the EPA/arachidonic acid ratio. Atheroscler Thromb. 2013; (12): 861-77
10. Horrock IA., Yeo YK: Health benefits of docosahexaenoic acid (DHA). Pharmacol Res. 1999;(3): 211-25
11. Habán P., Žideková E., Klvanová J.: Oleic acid serum phospholipid content is linked with the serum total- and LDL-cholesterol in elderly subjects. Med Sci Monit, 2000; 6(6): 1093-1097
12. Covas MI, Nyyssönen K et al.: The effect of polyphenols in olive oil on heart disease risk factors: a randomised trial. Ann Intern Med, 2006; 145(5):333-41