Pojmom podvýživa alebo malnutrícia označuje Wikipedia nedostatočný prísun živín, ktorý sa prejavuje oslabovaním stavby tela, väčšou náchylnosťou na ochorenia a v extrémnom prípade úmrtím jedinca.
Podvýživa a malnutrícia – podstata a prejavy
Nemecký lekársky lexikon1 charakterizuje slovo „Unterernährung“ ako „výživu nedostatočnú na energetické krytie organizmu a z toho rezultujúci jeho stav“ s odkazom na porovnanie oproti malnutrícii (vgl. Malnutrition) “1.
Vyskytujú sa aj definície v zmysle „podvýživa sa odborne nazýva aj malnutrícia (z latinského malus-zlý, nutritio-výživa)2. Už z formulácie v samom začiatku článku vidieť, že termíny podvýživa a malnutrícia sa často používajú alternatívne.
Malnutrícia
Slovná predpona „mal–“ však zdôrazňuje, že malnutrícia nemusí znamenať iba celkovo nedostatočný príjem potravy, ale môže to byť aj nedostatok niektorých jej nevyhnutných komponentov, dôsledok jej nesprávneho zloženia, ale aj iných „zlých vlastností“ v širokom zmysle3.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)4 malnutrícia znamená deficit, exces alebo nevývaženosť v príjme energie a/alebo nutrientov. Pojem malnutrícia pokrýva dve skupiny situácií 4. Prvou je ‚undernutrition‘, ktorá zahŕňa vekovo nízku výšku („stunting“) , nízku váhu vzhľadom na výšku („wasting“ ), vekovo nízku váhu a deficit mikronutrientov, nedostatok dôležitých vitamínov a minerálov4. V druhej skupine situácií je nadváha, obezita a ochorenia, ktoré sú spojené so stravovaním (ako napr. srdcové ochorenia, infarkty, diabetes, onkologické ochorenia atď). V tomto druhom prípade je prirodzeným označením zrejme malnutrícia, nie podvýživa.
Malnutrícia je popisovaná často aj v dnešnej dobe, teda aj v podmienkach „hojnosti“ ekonomicky vyspelých krajín5. Pripúšťa sa, že u niektorých občanov aj bohatých krajín môže dôjsť k malnutrícii čiastočne aj z dôvodu ich nižšieho príjmu alebo iných sociálnych príčin5.
Prejavy malnutrície
Paleta čisto medicínskych príčin je tiež značne pestrá. Hlavne ak zvážime, čo všetko pojem malnutrície zahŕňa a uvedomíme si, že to nie je iba hlad v „klasickom“ zmysle, potom otázka ani nestojí či je možné, aby tento fenomén existoval v dnešnej dobe a v bohatých krajinách. Skôr je na mieste výstraha, že náš „moderný hlad“ znamená množstvo špecifických nedostatkov v príjme životne dôležitých nutrientov a v aplikácii zásad zdravého životného štýlu.
Čo má spoločné podvýživa so skrytým hladom?
Veľmi bežný je napr. nedostatok esenciálnych mikronutrientov ako vitamínov a minerálov3,5. Ich nedostatok sa nemusí prejavovať okamžite, ale dlhodobejšie dôsledky môžu byť drastické. Môžu znamenať o.i. nízku odolnosť voči chorobám, zhoršenie mentálnych funkcií a dokonca smrť. V tomto kontexte sa čoraz častejšie používa aj pojem „skrytý hlad“ 6.
Ide o problém známy nielen z rozvojových krajín, ale ide o jav, ktorý je stále častejší aj vo vyspelých krajinách3,9. Vo Veľkej Británií sa výskyt niektorých mentálnych porúch dal do súvisu s deficitom jódu3. V USA každé jedno zo štyroch detí má znížené kalcium, magnézium alebo vitamín A a viac ako jedno z dvoch má nedostatok vitamínu D a A3.
Nedostatočná výživa a podvýživa ako možné príčiny vážnych ochorení
Sprievodným javom nesprávnej výživy2 môže byť napr. nízka hladina krvných bielkovín, nižšia hladina leukocytov, znížená imunita, zlé hojenie rán, sepsa, horšia využiteľnosť cukrov a tukov. Takýto stav sa môže spájať napr. s infekciami, nádorovými ochoreniami alebo s poruchami tráviacej sústavy2. V modernej dobe sa malnutrícia často spája aj s mentálnou anorexiou7.
„Doba hojnosti“ prináša aj viacero populárnych trendov. Napr. aj vegánstvo by mohlo prispieť ku „skrytému hladu“ 3,6. Experti predpokladajú, že pri dlhodobej konzumácii striktne rastlinnej stravy by mohlo dôjsť k deficitu mikronutrientov a aj poškodeniu kostí. Vegánska diéta má nižší obsah vitamínu D a kalcia. Frekvencia kostných fraktúr je u veganov trikrát vyššia. Medzi ďalšie deficity patrí nižší príjem jódu a omega-3 mastných kyselín. V tomto kontexte sa deficit jódu kladie do súvisu s poruchami štítnej žľazy a nedostatočný prívod omega-3 so slabšou kardiovaskulárnou ochranou6. Rizikom pre vegánov je aj deficit vitamínu B12 .6
Problém moderných trendov v zmysle snahy vylepšiť si svoj vzhľad môže byť tiež vážnym problémov u adolescentov8. Práve u nich nedostatky vo výžive môžu viesť k narušeniu prirodzeného rastu a vývoja8.
Moderná doba vyžaduje nielen moderné nástroje, ale aj vyspelé myslenie. Podvýživa a malnutrícia tak môžu ustúpiť
Je samozrejmé, že aj vo vyspelých zdravotníctvach je veľkou výzvou zabezpečiť prevenciu vzniku malnutrície v podmienkach hospitalizácie9, sociálnych zariadení a služieb10, u onkologických pacientov11,12 a pod.
Problém malnutrície sa týmto stáva aj súčasťou odboru klinickej výživy 12. Preberanie všetkých aspektov v rámci tohto odboru by ďaleko presiahlo rozsah tohto článku. Je to však ďalšie potvrdenie toho, že ani život v dobe hojnosti nám nedáva žiadne záruky pred možnou podvýživou, resp. malnutríciou. Existujú okolnosti, ktoré by k tomuto stavu mohli pomerne ľahko viesť, ak by sme problematike nevenovali náležitú pozornosť.
Literatúra:
- Boss N. et al.: Lexikon Medizin, Lexikon-Redaktion des Verlages Urban & Schwarzenberg, München – Wien-Baltimore, Seehamer Verlag GmbH Weyarn. 1995; ISBN 3-929626-45-4
- Tóth L.: Podvýživa: Čo ju spôsobuje a aké má následky? +Typy. Zdravoteka.sk, zdravotnícky portál.
- Chris Elliot, Chen Situ et al. : Vegan diets are adding to malnutrition in wealthy countries. The Conversation. December 13, 2018;
- Team WHO, WHO Headquarters: Malnutrition, 15 April 2020.
- Eggersdorfer M.: Even in wealthy nations, malnutrition is a serious public health problem. Euractiv. 28.7.2014.
- Ananya Mandal: Veganism linked to nutrient deficiences and malnutrition if not planned correctly. News Medical Life Sciences, Dec 17, 2018.
- Jane Morris, Sara Twaddle: Anorexia nervosa. BMJ. 2007; 334(7599): 894-898
- Jakušová Ľ, Dostál A: Stravovacie zvyklosti adolescentov a zdravotné riziká. 2. konference ŠKOLA A ZDRAVÍ 21, Brno 2006.
- Puntis JWL: Malnutrition in Developed Countries. Ann Nestlé. 2009; (67):65-72
- Juhásová I., Pokorná A. et al.: Realizovanie nutričného skríningu sestrou v zariadení sociálnych služieb pre seniorov. Geriatrie a Gerontologie. 2016; 3(5): 122-127
- Ravasco P: Nutrition in Cancer Patients. J.Clin Med. 2019; 8(8):1211
- Keller U, Meier R, Bertoli S: Klinická výživa. Scientia medica 1993; 240 str.