Metabolický syndróm môže byť predzvesťou vážnych ochorení

Metabolický syndróm (syndróm X, hyperinzulínový syndróm, syndróm inzulínovej rezistencie, Reavenov syndróm ) je mnohostranný syndróm spojený s glukózovou intoleranciou, zvýšenou glykémiou, inzulínovou rezistenciou, hyperinzulinémiou, diabetom mellitus 2. typu, obezitou, dyslipidémiou (hlavne vyššími triglyceridmi, vyššou koncentráciou malých denzných-aterogénnych LDL-častíc  a naopak nižším HDL-cholesterolom), mikroalbuminúriou,  poruchami v transmembránovom prenose iónov, hyperurikémiou, stimuláciou rastu buniek hladkého svalstva cievnej steny,  zmenami v plazmatickej koncentrácii a spektre voľných mastných kyselín^1,2,3,4,  nerovnováhou v hemostáze,  arteriálnou hypertenziou,   kardiovaskulárnymi ochoreniami (nevynímajúc  infarkt),  mozgovocievnymi postihnutiami (nevynímajúc  náhlu cievnu mozgovú príhodu), s očnými, nervovými, obličkovými ochoreniami, s periférnymi, všeobecne cievnymi (a s nimi súvisiacimi ďalšími orgánovými a systémovými) ochoreniami,  postihnutím dolných končatín^1,2,3,4,  nealkoholickým  tukovým ochorením pečene…³.  Spomínané problémy sa zvýrazňujú s prítomnosťou manifestného diabetu³.

Prečo je metabilický syndróm mimoriadne komplikovaný a taký závažný?

Pravdepodobnosť  diabetu 2. typu v rámci metabolického syndrómu sa udáva v pomerne širokom numerickom rozmedzí (3- až 20-násobná)⁵.

Ateroskleróza ciev môže predchádzať manifestácii diabetu, čo by mohlo naznačovať, že táto nie je len jednoducho komplikáciou diabetu, ale že ide o spoločný pôvod v rámci metabolického syndrómu.  Analogickým spôsobom by bolo možné sa vyjadriť aj o jeho ďalších spomenutých atribútoch¹.

Pripúšťa sa aj možná aktivácia niektorých onkogénov.³ Niekedy sa k syndrómu inzulínovej rezistencie  u žien priraďuje aj  ovariálny hyperandrogenizmus a hirsutizmus pri stimulačnom vplyve hyperinzulinémie na tvorbu androgénov³.U žien  môže byť aj súvis s polycystickými vaječníkmi a poruchami menštruácie⁶.

Paletou komplikácií diabetu sa zaoberá aj iný náš článok na tomto portáli⁷.

V kontexte s doteraz uvedeným je zrejmé, že metabolický syndróm významne zvyšuje úmrtnosť ⁶.

V súvise s metabolickým syndrómom sa často hovorí o zhlukoch („clusters“) rizikových faktorov vážnych ochorení sprevádzajúcich inzulínovú rezistenciu¹.  Presná príčina metabolického syndrómu nie je známa⁸, avšak zdá sa, že spomínaná inzulínová rezistencia by mohla zohrávať podstatnú rolu⁸. Kvôli nej organizmus okrem iného nemôže efektívne využívať inzulín na zníženie glukózy a dochádza ku kompenzačnej hyperinzulinémii^1,8.  Príčinami samotnej inzulínovej rezistencie môže byť kombinácia genetických faktorov a životného štýlu, stravovacích zvyklostí, stupňa fyzickej aktivity a snáď aj kvality spánku⁸.

Diagnostické kritéria metabolického syndrómu ^8,9:

Odporúčania v tomto smere nie sú jednotné, možno spomenúť iba ako jeden z príkladov^8. Metabolický syndróm je diagnostikovaný ak sú prítomé 3 alebo viac z nasledujúcich známok⁸:

• Obvod pásu  102 cm alebo viac u mužov a  88 cm alebo viac u žien.
• Krvný tlak  130/85 mm Hg alebo vyšší alebo užívanie lieku (liekov) na tlak.
• Hladina  triglyceridov vyššia ako 1,7 mmol/l alebo užívanie zodpovedajúcej liečby.
• Glykémia nalačno vyššia ako 5,6 mmol/l alebo užívanie lieku (liekov) na jej znižovanie .
• Hladina  HDL-cholestrolu  menej ako 1,0 mmol/l u mužov a menej ako 1,3 mmol/l u žien alebo užívanie zodpovedajúcej liečby.

Do oficiálnych kritérií WHO⁹  bola zahrnutá aj mikroalbuminúria ako prejav generalizovanej dysfunkcie endotelu. Uvažuje sa aj o ďalších kandidátskych rizikových faktoroch ischemickej choroby srdca a diabetu mellitus 2. typu, ako sú adiponektín, C-reaktívny proteín, inhibítor plazminogénového aktivátora (PAI-1) a pod.⁹

Posúdenie inzulínovej rezistencie

Na tento účel je potrebné poznať, aký je účinok konkrétnej hladiny inzulínu na glykémiu. Preto je najlepšie, ak sa oba tieto súčasne namerané parametre hodnotia v spoločnom kontexte¹⁰ a sa aj numericky vyjadria (zadefinujú) hodnotou (IR-index inzulínovej rezistencie), ktorá tento ich vzťah zohľadní. Na posúdenie inzulínovej rezistencie (respektíve, naopak, senzitivity -%S, ako jej recipročnej hodnoty vyjadrenej v %) boli vyvinuté rôzne „zámkové metódy“ (typu „Hyperinsulinemic Glucose Clamp“).   Ich problémom je najmä značná náročnosť, najmä z pohľadu bežnej ambulantnej praxe^10. Preto bolo snahou vypracovať jednoduchšie postupy založené na rutine dostupných a meraných laboratórnych parametroch.

Takýmito sú modely typu HOMA   (Homeostasis Model Assessment)¹¹. Od pôvodných výpočtov podľa vzorcov¹⁰ sa postupne prešlo k zdokonalenej verzii na kalkulátory¹¹. Tím pracovníkov z Churchill Hospital  Oxfordskej Univezity¹¹  vypracoval model HOMA2 a jeho prakticky jednoducho používateľnú verziu zverejnil ako kalkulátor na Internete¹¹.   Ako vstupné hodnoty nalačno sa do kalkulátora zadávajú hladiny glykémie  a inzulínu (alternatívne C-peptidu). Kalkulátor potom priamo vypočíta spomínané IR¹¹.   IR nad 1,8 (1,9)  indikuje už inzulínovú rezistenciu¹¹.

Prevencia metabolického syndrómu

Nedostatok fyzickej aktivity a nadmerná váha sú hlavnými faktormi prispievajúcimi  na vývoj metabolického syndrómu s jeho sprievodnými atribútmi a komplikáciami. Preto základnými spôsobmi ako znížiť tieto  riziká  je celkovo zdravý životný štýl, adekvátna fyzická aktivita, zdravá výživa a v prípade nadbytočnej váhy jej redukcia⁸.

Zdravé stravovanie a zníženie nadbytočnej telesnej hmotnosti o 5 až 10 percent môže obnoviť schopnosť  organizmu správne reagovať na inzulín  a redukovať pravdepodobnosť že syndróm prejde do ešte vážnejšieho nálezu⁸.

Dôležitosť fyzickej aktivity

Už aj adekvátne zvýšená fyzická aktivita môže výrazne zlepšiť inzulínovú senzitivitu⁸. Aeoróbne cvičenie, ako napr. svižná 30-minutová denná prechádzka môže pomôcť znížiť telesnú hmotnosť, zlepšiť krvný tlak, znížiť hladinu triglyceridov a zredukovať riziko diabetu. O druhu a stupni intenzity cvičenia je potrebné konzultovať svojho lekára.

Nutrične vyvážená strava

V strave by zdrojmi sacharidov⁸  mali byť najmä celozrné produkty ako celozrný chlieb (namiesto bieleho) a hnedá ryža (tiež namiesto bielej). Celozrné produkty spolu so strukovinami, zeleninou a menej sladkými druhmi ovocia zabezpečia aj vyšší príjem vlákniny. Naopak, treba menej konzumovať červené mäso⁸. Táto téma je spomínaná aj v iných materiáloch publikovaných na tomto portáli⁷.

V rámci týchto opatrení treba zvlášť zdôrazniť ako príklad morské ryby^{2,12,13,14,15,16} , ktoré majú vysoký obsah n-3 PUFA (omega-3 polynenasýtených mastných kyselín, hlavne EPA-eikosapentaénová kyselina a DHA-dokosahexaénová kyselina. Pri ich konzumácii nielenže dochádza k výraznému znižovaniu triglyceridov², ale pozitívny ochranný vplyv na viaceré kardiovaskulárne rizikové faktory sa deje aj viacerými mechanizmami^2,14,15,16. Je to napr. radikálny zásah aj do spektra eikosanoidov¹⁵, faktorov hemokoagulácie¹⁶…

V súvislosti s eikosanoidmi sa zvlášť zdôrazňuje úloha prostaglandínu PGI₃ ¹⁵, ktorý sa tvorí pri konzumácii EPA a ktorého priaznivý efekt na kardiovaskulárny systém je zvlášť výrazný¹⁵. V tomto kontexte sa takmer „tradične“ pripomína nižšia incidencia infarktu myokardu u grónskych Eskimákov, v strave ktorých je bohato zastúpená EPA. DHA  je podstatná pre rast a funkčný vývoj mozgu u detí. Avšak pre normálnu funkciu mozgu je potrebná aj u dospelých¹⁷.   Priaznivé ovplyvnenie kardiovaskulárnych rizikových faktorov, vrátane zníženia celkového a LDL-cholesterolu možno pripísať aj olivovému oleju¹⁸. Popri obsiahnutej mononenasýtenej mastnej kyseline (MUFA), ktorou je kyselina olejová, sa účinok pripisuje aj ďalším obsiahnutým komponentám, napr. polyfenolom¹⁹.

V rámci zdravého životného štýlu by malo byť samozrejmosťou nefajčenie a obmedzenie alkoholu.

Záver:

Z uvedeného prehľadu vidno, aké je dôležité včas zachytiť prejavy začínajúceho metabolického syndrómu, zahájiť preventívne opatrenia a liečbu. Snahou by malo byť, aby to bolo v štádiu, keď sa ešte nerozbehli jeho komplikácie a keď ešte nemusíme siahnuť aj k farmakoterapii, ktorá by bola témou samostatného rozsiahleho článku.  Ako už spomenuté v úvode, kľúčovou myšlienkou musí byť, že nejde iba o “jednoducho o nejaký syndróm”, ale o konglomerát rizík pre vývoj viacerých vážnych ochorení.

Zdroje:

1. Haban P et al.: Role of fasting serum C-peptide as a predictor of cardiovascular risk associated with the metabolic X-syndrome. Med Sci Monit, 2002; 8(3):CR175-179 (http://www.MedSciMonit.com/pub/vol_8/no_3/2068.pdf)
2. Habán P, Šimončič R et al.: Vplyv podávania n-3 mastných kyselín na vybrané ukazovatele kardiovaskulárnych rizík u pacientov s diabetom mellitus II. typu., Bratisl. Lek. Listy, 1998; 1(99):37-42
3. Klimeš I: Syndróm inzulínovej rezistencie   (metabolický syndróm X, Reavenov sy) In: Diabetes mellitus (Vozár J, Kreze A, Klimeš I), Slovak Academic Press, Bratislava, 1998; 286 str.
4. Schelling R, Sedor J: The metabolic syndrome as a risk factor for chronic kidney disease: More than a fat chance? J Am Soc Nephrol. 2004; (15): 2773-2774.
5. Aschner P: Metabolic syndrome as a risk factor for diabetes. Expert Rev Cardiovasc Ther. 2010; Mar;8(3):407-12
6. Šimková A: Metabolický syndróm. Bedeker zdravia. 2011; č. 1, str. 34-35
7. Habán P: Diabetes mellitus 2.typu-radšej správna výživa ako zbytočné lieky. Portál Symptomedica 2021. (https://www.symptomedica.com/diabetes-mellitus-2-typu-radsej-spravna-vyziva-ako-zbytocne-lieky/)
8. https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/10783-metabolic-syndrome
9. Galajda P: Metabolický syndróm, kardiovaskulárne a metabolické riziká. Via pract. 2007; roč. 4(S4):5-9 https://www.solen.sk/storage/file/article/1e63d5b05b83f88067cf8fdcc3fdd5cf.pdf )
10. Habán P, Javorský E: Kalkulátor HOMA pomáha diabetikom. Bedeker zdravia. 2011; č. 1, str. 54-55
11. http://www.dtu.ox.ac.uk/homacalculator/download.php
12. Habán P: Rýchle riešenia alebo trvalá zmeny ? Medicína životného štýlu pozná odpoveď. Portál Symptomedica, 2021 (https://www.symptomedica.com/rychle-riesenia-alebo-trvala-zmena-medicina-zivotneho-stylu-pozna-odpoved/)
13. Axelrod L, Camuso J et al. : Effects of small quantity of omega-3 fatty acids on cardiovascular risk factors in NIDDM. 1994, Diabetes Care; 1(17): 37-44
14. Haruo Ohnishi, Yasushi Saito: Eicosapentaenoic acid (EPA) reduces cardiovascular events: relationship with the EPA/arachidonic acid ratio. Atheroscler Thromb. 2013; (12): 861-77
15. Fisher S, Weber PC: Thromboxane (TX)A₃and prostaglandin (PG)I₃ are formed in man after dietary eicosapentaenoic acid: Identification and quantification by capillary gas chromatography-electron impact mass spectrometry. Biomedical Online Library, Biomedical Mass, 1985
16. Habán P, Šimončič R et al.: Effect of application of n-3 polyunsaturated fatty acids on blood serum concentration of von Willebrand factor in type II diabetes mellitus. Med Sci Monit, 1999; 5(4): 661-665
17. Horrock IA, Yeo YK: Health benefits of docosahexaenoic acid (DHA). Pharmacol Res. 1999;(3): 211-25
18. Habán P, Žideková E, Klvanová J: Oleic acid serum phospholipid content is linked with the serum total- and LDL-cholesterol in elderly subjects. Med Sci Monit, 2000; 6(6): 1093-1097
19. Covas MI, Nyyssönen K et al.: The effect of polyphenols in olive oil on heart disease risk factors: a randomised trial. Ann Intern Med, 2006; 145(5):333-41