Cholesterol vyskytujúci sa v tele a v potravinách – rozdiely a využiteľnosť pre organizmus

Cholesterol  patrí do skupiny polycyklických zlúčenín známych ako steroly.  Vyskytuje sa typicky v membránach živočíšnych buniek a telových tekutinách¹. Intracelulárny cholesterol je vo forme esterov s kyselinou olejovou a palmitolejovou.

V rastlinách sú príbuzné fytosteroly a cholesterol je prítomný iba vo veľmi malých množstvách¹.

Celková hladina cholesterolu v tele² sa odvíja od dvoch faktorov: množstvo cholesterolu prijatého v strave a syntézy de novo v organizme². U ľudí má iba časť telového cholesterolu pôvod v potrave (hlavne vaječný žĺtok, červené mäso, vnútornosti, vyprážané pokrmy, plnotučné mliečne výrobky, maslo, masť, slanina, tukové koláče… )¹. Ostatné je produktom spomínanej syntézy de novo v organizme. Cholesterol prijatý z potravy  je vstrebávaný tenkým črevom a po tele je transportovaný pomocou lipoproteinových častíc² (pozri ďalej). Takmer polovica celkového cholesterolu v organizme pochádza z jeho de novo syntézy, na ktorej má najväčší podiel pečeň a tenké črevo².

Cholesterol a jeho využiteľnosť

Ak hovoríme o využiteľnosti cholesterolu pre organizmus, treba hneď na tomto mieste uviesť, že zohráva vitálnu úlohu v živočíšnom živote a je podstatný pre normálne fungovanie buniek. Je dôležitou súčasťou bunkových membrán^1,3, prekurzorom steroidných hormónov a ďalších kľúčových metabolitov vrátane vitamínu D a žlčových kyselín¹. Je tiež dôležitý pre bunkovú signalizáciu, transportné procesy, nervové vedenie a reguláciu transkripcie génov^1,3. V tomto zmysle je cholesterol pre organizmus esenciálnou látkou a mnohé aspekty sú vecou rovnováhy medzi cholesterolom prijímaným v potrave a množstvom, ktoré sa nasyntetizuje v organizme². Je však potrebné, aby táto rovnováha bola pod pravidelným medicínskym sledovaním⁴.

Na druhej strane, nadbytok cholesterolu prispieva ku patológii  množstva mimoriadne závážných,  napr. kardio- a cerebro- vaskulárnych ochorení (pozri aj ďalej)¹.

Cholesterol je  v organizme krvou transportovaný spolu s triglyceridmi ako súčasť lipoproteínových častíc (HDL, IDL, LDL, VLDL a chylomikróny)³. Ide o anglické skratky: posledné písmeno „L“ znamená lipoprotein(s), H-high, D-density, I-intermediate, L-low, V-very.  Lipoproteíny pozostávajú z lipidového jadra (ktoré môže obsahovať estery cholesterolu a triglyceridy) a hydrofilnú vonkajšiu membránu obsahujúcu fosfolipid, apoliproteín a voľný cholesterol³ . Znamená to, že ak sa populárne hovorí o „dobrom“- a „zlom“ – cholesterole, je to rozlišovanie na podklade parametrov týchto lipoproteínových častíc.  Uvedené je aj dôvodom, prečo sa v tomto kontexte  hovorí aj o „dyslipoproteinémiach“⁵.

Základným východiskom je, že riziko aterosklerotického cievneho ochorenia súvisí o.i. s vysokou hladinou „zlého“ LDL-cholesterolu a nízkou hladinou „dobrého“ HDL-cholesterolu³. Bez toho, aby sme zachádzali do podrobností, treba uviesť,  že problematika je ešte zložitejšia. V rámci spomenutých typov existujú aj podtypy. V skupine LDL sa napr. vyčleňujú tzv. „malé denzné LDL-častice“, ktoré sú výrazne aterogénne a v tomto sa líšia od „veľkých plávajúcich LDL-častíc“ ⁶.

Častice  VLDL-cholesterolu sú typické  tým, že transportujú triglyceridy. Pritom v súčasnosti sa akceptuje, že triglyceridy sú nezávislým rizikovým faktorom aterosklerózy⁶.

Výpovedným je aj počítanie indexov (vzťahov) medzi jednotlivými spomínanými parametrami⁶.

Rizikové faktory ⁷

Sú to najmä nezdravá strava s príjmom vysokého obsahu nezdravých typov tuku, metabolický syndróm, obezita, diabetes mellitus, nedostatok fyzickej aktivity, hypotyreóza, choroby pečene, chronický alholizmus, genetické faktory…⁷ .

Komplikácie^7,8

Vysoký cholesterol môže spôsobiť nebezpečnú akumuláciu cholesterolu a ďalších iných depozitov s tvorbou plakov (plátov) v stene artérií (aterosklerózu-„tvrdnutie, hrubnutie ciev“)⁸.  Tieto depozitá (plaky) môžu zúžiť priesvit artérie, zredukovať arteriálny prietok, a tým aj dodávku okysličenej krvi. Navyše môže dôjsť aj k ruptúre plaku a následnej tvorbe trombu. Úlohu môžu mať aj zápalové reakcie a postihnuté môžu byť ktorékoľvek tepny.

Komplikáciami môžu byť najmä⁷:

• Postihnutie srdcových artérií
• Ischemická choroba srdca –angina pectoris
• Infarkt myokardu
• Zlyhanie srdca
• Postihnutie  mozgových ciev
• Cievne mozgové príhody
• Postihnutie očných ciev
• Ateroskleróza aorty
• Ateroskleróza v splanchnickej oblasti
• Arteriálna hypertenzia
• Postihnutie obličkových tepien
• Chronická obličková choroba
• Zlyhanie obličiek
• Aneuryzma
• Patologická tvorba trombov
• Ateroskleróza končatinových tepien-ischemická choroba dolných končatín
• Súvis s metabolickým syndrómom a diabetom sme spomínali už v inom článku na tomto portáli⁹.

Okrem spomínaných to môže byť aj tvorba žlčových kameňov.

Preventívne opatrenia

Riziká vyplývajúce z vysokého cholesterolu sú medzi širokou verejnosťou dobre známe. Nie vždy však sa robia dostatočné preventívne opatrenia a často sa musí siahnuť aj farmakologickým prostriedkom. Tím pracovníkov z Mayo Clinic¹⁰ zdôrazňuje  význam režimových opatrení, pretože tieto sa uplatňujú nielen v nefarmakologickej prevencii, ale pomáhajú zvýšiť efekt event.  užívaných liekov¹⁰. Doplnkom nasledujúceho sú aj naše články zamerané na zdravý životný štýl (režimové opatrenia) publikované na tomto portáli^{9,11,12,13,14,15,16} . Spomenutý tím¹⁰:

1. V strave odporúča najmä¹⁰:

• Zvýšiť konzum vláknin, zeleniny, strukovín, menej sladkých druhov ovocia
• Zvýšiť príjem omega-3 polynenasýtených mastných kyselín (morské ryby, ľanové semienka)
• Používať olivový, resp. repkový olej
• Zvýšiť rozpustnú vlákninu (napr. ovos). Táto redukuje absorpciu cholesterolu
• Pridať srvátku

2. V strave, naopak, treba obmedziť

hlavne potraviny s vysokým obsahom cholesterolu, saturovaných tukov, trans tukov obsiahnutých najmä v¹⁷ červenom mäse, vnútornostiach, vaječnom žĺtku, vysokotučných mliečnych výrobkoch, potravinách spracovaných s kokosovým maslom alebo palmovým olejom, zemiakových hranolkách, lupienkoch,  vysmážaných jedlách všeobecne

3. Ďalším odporúčaním je adekvátna fyzická aktivita (podľa usmernenia a so súhlasom lekára):

Už mierna fyzická aktivita môže zvýšiť „dobrý“ HDL-cholesterol¹⁰.   Môže sa to prejaviť po 30  minútach cvičenia robeného päťkrát za týždeň alebo aerobickou aktivitou  20 minút trikrát za týždeň.

Odporúča sa aj zvážiť:

• rýchlu dennú prechádzku počas obedňajších hodín
• jazdu na bicykli do práce
• robenie obľúbeného športu

4. Nefajčiť, resp. prestať fajčiť:

Pri nefajčení sa zlepšuje HDL-cholesterol.

5. Znížiť nadbytočnú váhu (hmotnosť):

Nosenie aj zopár nadbytočných telesných kilogramov prispieva k vyššiemu cholesterolu. Z konzumácie sladkých nápojov treba prejsť na vodovodnú vodu. Obmedziť rýchle malé občerstvenia  („snacks“) , cukríky. Skúsiť využiť viac príležitostí k fyzickej aktivite, použitie radšej schodov ako výťahu, parkovanie ďalej od cieľa, prechádzky počas prestávok…

6. Alkohol nanajvýš s mierou:

I keď treba pripustiť, že malé dávky  alkoholu sa môžu spájať s vyššou hladinou HDL-cholesterolu, tieto efekty nie sú až natoľko výrazné, aby prevážili možné riziká¹⁰. Vo všeobecnosti platí, že alkoholu sa treba vyhýbať.

Záver:

Paleta možností, ako pôsobiť na zníženie cholesterolu, resp. úpravu dyslipoproteinémie, je široká. Je optimálne ak sa to v spolupráci s lekárom a ďalším zdravotníckym tímom podarí pomocou iba režimových opatrení.  Ak to však nestačí, z aspektu mimoriadne vážnych nadväzujúcich rizík aj pridaná príslušná farmakoterapia znamená ich prevenciu. Táto je plne v kompetencii lekára a pre skoré zachytenie problémov je treba pravidelné sledovanie pacienta.

Zdroje:

1. https://www.lipidmaps.org/resources/lipidweb/lipidweb_html/lipids/simple/cholest/index.htm
2. https://www.prf.upol.cz/fileadmin/userdata/PrF/katedry/biochemie/Dokumenty/Materialy_k_vyuce/KBC-MREG_Regulace_biosyntezy_cholesterolu.pdf
3. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK470561/
4. https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2018_04/Poznate_hladinu_svojho_cholesterolu__Vysoke_hodnoty_mozu_za_mnoho_chorob.aspx?did=6&sdid=81&tuid=0&
5. https://www.wikiskripta.eu/w/Dyslipidémie
6. Haban P, Simoncic R: Vplyv podávania n-3 mastných kyselín na vybrané ukazovatele kardiovaskulárnych rizík u pacientov s diabetom mellitus II. typu. Bratisl. Lek. Listy, 99, 1998; č.1 s. 37-42
7. https://www.vusch.sk/ochorenia/vysoke-hladiny-cholesterolu-hypercholestrolemia/
8. https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/high-blood-cholesterol/symptoms-causes/syc-20350800
9. https://www.symptomedica.com/odborny-blog/metabolicky-syndrom-moze-byt-predzvestou-vaznych-ochoreni/
10. https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/high-blood-cholesterol/in-depth/reduce-cholesterol/art-20045935
11. https://www.symptomedica.com/diabetologia/rychle-riesenia-alebo-trvala-zmena-medicina-zivotneho-stylu-pozna-odpoved/
12. https://www.symptomedica.com/diabetologia/obezita-v-spolocnosti-dokazeme-odvratit-hrozivu-buducnost/
13. https://www.symptomedica.com/diabetes-mellitus-2-typu-radsej-spravna-vyziva-ako-zbytocne-lieky/
14. https://www.symptomedica.com/diabetologia/tehotenská-cukrovka-preco-vznika-co-mozem-robit-a-s-kym-to-riesit/
15. https://www.symptomedica.com/diabetologia/optimalna-vaha-a-zdravy-zivotny-styl-v-kazdom-veku-ako-na-to/
16. https://www.symptomedica.com/diabetologia/obezita-nie-je-len-neesteticka-ohrozuje-vas-na-zivote/
17. 17. https://www.healthline.com/health/high-cholesterol#treatment