Metabolický syndróm

Metabolický syndróm (syndróm X, hyperinzulínový syndróm, syndróm inzulínovej rezistencie, Reavenov syndróm ) je mnohostranný syndróm spojený s glukózovou intoleranciou, zvýšenou glykémiou, inzulínovou rezistenciou, hyperinzulinémiou, diabetom mellitus 2. typu, obezitou, dyslipidémiou (hlavne vyššími triglyceridmi, vyššou koncentráciou malých denzných-aterogénnych LDL-častíc  a naopak nižším HDL-cholesterolom), mikroalbuminúriou,  poruchami v transmembránovom prenose iónov, hyperurikémiou, stimuláciou rastu buniek hladkého svalstva cievnej steny,  zmenami v plazmatickej koncentrácii a spektre voľných mastných kyselín1,2,3,4,  nerovnováhou v hemostáze,  arteriálnou hypertenziou,   kardiovaskulárnymi ochoreniami (nevynímajúc  infarkt),  mozgovocievnymi postihnutiami (nevynímajúc  náhlu cievnu mozgovú príhodu), s očnými, nervovými, obličkovými ochoreniami, s periférnymi, všeobecne cievnymi (a s nimi súvisiacimi ďalšími orgánovými a systémovými) ochoreniami,  postihnutím dolných končatín1,2,3,4,  nealkoholickým  tukovým ochorením pečene…3.  Spomínané problémy sa zvýrazňujú s prítomnosťou manifestného diabetu3.

Prečo je metabilický syndróm mimoriadne komplikovaný a taký závažný?

Pravdepodobnosť  diabetu 2. typu v rámci metabolického syndrómu sa udáva v pomerne širokom numerickom rozmedzí (3- až 20-násobná)5.

Ateroskleróza ciev môže predchádzať manifestácii diabetu, čo by mohlo naznačovať, že táto nie je len jednoducho komplikáciou diabetu, ale že ide o spoločný pôvod v rámci metabolického syndrómu.  Analogickým spôsobom by bolo možné sa vyjadriť aj o jeho ďalších spomenutých atribútoch1.

Pripúšťa sa aj možná aktivácia niektorých onkogénov.3 Niekedy sa k syndrómu inzulínovej rezistencie  u žien priraďuje aj  ovariálny hyperandrogenizmus a hirsutizmus pri stimulačnom vplyve hyperinzulinémie na tvorbu androgénov3.U žien  môže byť aj súvis s polycystickými vaječníkmi a poruchami menštruácie6.

Paletou komplikácií diabetu sa zaoberá aj iný náš článok na tomto portáli7.

V kontexte s doteraz uvedeným je zrejmé, že metabolický syndróm významne zvyšuje úmrtnosť 6.

V súvise s metabolickým syndrómom sa často hovorí o zhlukoch („clusters“) rizikových faktorov vážnych ochorení sprevádzajúcich inzulínovú rezistenciu1.  Presná príčina metabolického syndrómu nie je známa8, avšak zdá sa, že spomínaná inzulínová rezistencia by mohla zohrávať podstatnú rolu8. Kvôli nej organizmus okrem iného nemôže efektívne využívať inzulín na zníženie glukózy a dochádza ku kompenzačnej hyperinzulinémii1,8.  Príčinami samotnej inzulínovej rezistencie môže byť kombinácia genetických faktorov a životného štýlu, stravovacích zvyklostí, stupňa fyzickej aktivity a snáď aj kvality spánku8.

Diagnostické kritéria metabolického syndrómu 8,9:

Odporúčania v tomto smere nie sú jednotné, možno spomenúť iba ako jeden z príkladov8. Metabolický syndróm je diagnostikovaný ak sú prítomé 3 alebo viac z nasledujúcich známok8:

  • Obvod pásu  102 cm alebo viac u mužov a  88 cm alebo viac u žien.
  • Krvný tlak  130/85 mm Hg alebo vyšší alebo užívanie lieku (liekov) na tlak.
  • Hladina  triglyceridov vyššia ako 1,7 mmol/l alebo užívanie zodpovedajúcej liečby.
  • Glykémia nalačno vyššia ako 5,6 mmol/l alebo užívanie lieku (liekov) na jej znižovanie .
  • Hladina  HDL-cholestrolu  menej ako 1,0 mmol/l u mužov a menej ako 1,3 mmol/l u žien alebo užívanie zodpovedajúcej liečby.

Do oficiálnych kritérií WHO9  bola zahrnutá aj mikroalbuminúria ako prejav generalizovanej dysfunkcie endotelu. Uvažuje sa aj o ďalších kandidátskych rizikových faktoroch ischemickej choroby srdca a diabetu mellitus 2. typu, ako sú adiponektín, C-reaktívny proteín, inhibítor plazminogénového aktivátora (PAI-1) a pod.9

Posúdenie inzulínovej rezistencie

Na tento účel je potrebné poznať, aký je účinok konkrétnej hladiny inzulínu na glykémiu. Preto je najlepšie, ak sa oba tieto súčasne namerané parametre hodnotia v spoločnom kontexte10 a sa aj numericky vyjadria (zadefinujú) hodnotou (IR-index inzulínovej rezistencie), ktorá tento ich vzťah zohľadní. Na posúdenie inzulínovej rezistencie (respektíve, naopak, senzitivity -%S, ako jej recipročnej hodnoty vyjadrenej v %) boli vyvinuté rôzne „zámkové metódy“ (typu „Hyperinsulinemic Glucose Clamp“).   Ich problémom je najmä značná náročnosť, najmä z pohľadu bežnej ambulantnej praxe10. Preto bolo snahou vypracovať jednoduchšie postupy založené na rutine dostupných a meraných laboratórnych parametroch.

Takýmito sú modely typu HOMA   (Homeostasis Model Assessment)11. Od pôvodných výpočtov podľa vzorcov10 sa postupne prešlo k zdokonalenej verzii na kalkulátory11. Tím pracovníkov z Churchill Hospital  Oxfordskej Univezity11  vypracoval model HOMA2 a jeho prakticky jednoducho používateľnú verziu zverejnil ako kalkulátor na Internete11.   Ako vstupné hodnoty nalačno sa do kalkulátora zadávajú hladiny glykémie  a inzulínu (alternatívne C-peptidu). Kalkulátor potom priamo vypočíta spomínané IR11.   IR nad 1,8 (1,9)  indikuje už inzulínovú rezistenciu11.

Prevencia metabolického syndrómu

Nedostatok fyzickej aktivitynadmerná váha sú hlavnými faktormi prispievajúcimi  na vývoj metabolického syndrómu s jeho sprievodnými atribútmi a komplikáciami. Preto základnými spôsobmi ako znížiť tieto  riziká  je celkovo zdravý životný štýl, adekvátna fyzická aktivita, zdravá výživa a v prípade nadbytočnej váhy jej redukcia8.

Zdravé stravovanie a zníženie nadbytočnej telesnej hmotnosti o 5 až 10 percent môže obnoviť schopnosť  organizmu správne reagovať na inzulín  a redukovať pravdepodobnosť že syndróm prejde do ešte vážnejšieho nálezu8.

Dôležitosť fyzickej aktivity

Už aj adekvátne zvýšená fyzická aktivita môže výrazne zlepšiť inzulínovú senzitivitu8. Aeoróbne cvičenie, ako napr. svižná 30-minutová denná prechádzka môže pomôcť znížiť telesnú hmotnosť, zlepšiť krvný tlak, znížiť hladinu triglyceridov a zredukovať riziko diabetu. O druhu a stupni intenzity cvičenia je potrebné konzultovať svojho lekára.

Nutrične vyvážená strava

V strave by zdrojmi sacharidov8  mali byť najmä celozrné produkty ako celozrný chlieb (namiesto bieleho) a hnedá ryža (tiež namiesto bielej). Celozrné produkty spolu so strukovinami, zeleninou a menej sladkými druhmi ovocia zabezpečia aj vyšší príjem vlákniny. Naopak, treba menej konzumovať červené mäso8. Táto téma je spomínaná aj v iných materiáloch publikovaných na tomto portáli7.

V rámci týchto opatrení treba zvlášť zdôrazniť ako príklad morské ryby2,12,13,14,15,16 , ktoré majú vysoký obsah n-3 PUFA (omega-3 polynenasýtených mastných kyselín, hlavne EPA-eikosapentaénová kyselina a DHA-dokosahexaénová kyselina. Pri ich konzumácii nielenže dochádza k výraznému znižovaniu triglyceridov2, ale pozitívny ochranný vplyv na viaceré kardiovaskulárne rizikové faktory sa deje aj viacerými mechanizmami2,14,15,16. Je to napr. radikálny zásah aj do spektra eikosanoidov15, faktorov hemokoagulácie16

V súvislosti s eikosanoidmi sa zvlášť zdôrazňuje úloha prostaglandínu PGI3 15, ktorý sa tvorí pri konzumácii EPA a ktorého priaznivý efekt na kardiovaskulárny systém je zvlášť výrazný15. V tomto kontexte sa takmer „tradične“ pripomína nižšia incidencia infarktu myokardu u grónskych Eskimákov, v strave ktorých je bohato zastúpená EPA. DHA  je podstatná pre rast a funkčný vývoj mozgu u detí. Avšak pre normálnu funkciu mozgu je potrebná aj u dospelých17.   Priaznivé ovplyvnenie kardiovaskulárnych rizikových faktorov, vrátane zníženia celkového a LDL-cholesterolu možno pripísať aj olivovému oleju18. Popri obsiahnutej mononenasýtenej mastnej kyseline (MUFA), ktorou je kyselina olejová, sa účinok pripisuje aj ďalším obsiahnutým komponentám, napr. polyfenolom19.

V rámci zdravého životného štýlu by malo byť samozrejmosťou nefajčenie a obmedzenie alkoholu.

Záver:

Z uvedeného prehľadu vidno, aké je dôležité včas zachytiť prejavy začínajúceho metabolického syndrómu, zahájiť preventívne opatrenia a liečbu. Snahou by malo byť, aby to bolo v štádiu, keď sa ešte nerozbehli jeho komplikácie a keď ešte nemusíme siahnuť aj k farmakoterapii, ktorá by bola témou samostatného rozsiahleho článku.  Ako už spomenuté v úvode, kľúčovou myšlienkou musí byť, že nejde iba o “jednoducho o nejaký syndróm”, ale o konglomerát rizík pre vývoj viacerých vážnych ochorení.

Zdroje:
  1. Haban P et al.: Role of fasting serum C-peptide as a predictor of cardiovascular risk associated with the metabolic X-syndrome. Med Sci Monit, 2002; 8(3):CR175-179 (http://www.MedSciMonit.com/pub/vol_8/no_3/2068.pdf)
  2. Habán P, Šimončič R et al.: Vplyv podávania n-3 mastných kyselín na vybrané ukazovatele kardiovaskulárnych rizík u pacientov s diabetom mellitus II. typu., Bratisl. Lek. Listy, 1998; 1(99):37-42
  3. Klimeš I: Syndróm inzulínovej rezistencie   (metabolický syndróm X, Reavenov sy) In: Diabetes mellitus (Vozár J, Kreze A, Klimeš I), Slovak Academic Press, Bratislava, 1998; 286 str.
  4. Schelling R, Sedor J: The metabolic syndrome as a risk factor for chronic kidney disease: More than a fat chance? J Am Soc Nephrol. 2004; (15): 2773-2774.
  5. Aschner P: Metabolic syndrome as a risk factor for diabetes. Expert Rev Cardiovasc Ther. 2010; Mar;8(3):407-12
  6. Šimková A: Metabolický syndróm. Bedeker zdravia. 2011; č. 1, str. 34-35
  7. Habán P: Diabetes mellitus 2.typu-radšej správna výživa ako zbytočné lieky. Portál Symptomedica 2021. (https://www.symptomedica.com/diabetes-mellitus-2-typu-radsej-spravna-vyziva-ako-zbytocne-lieky/)
  8. https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/10783-metabolic-syndrome
  9. Galajda P: Metabolický syndróm, kardiovaskulárne a metabolické riziká. Via pract. 2007; roč. 4(S4):5-9 https://www.solen.sk/storage/file/article/1e63d5b05b83f88067cf8fdcc3fdd5cf.pdf )
  10. Habán P, Javorský E: Kalkulátor HOMA pomáha diabetikom. Bedeker zdravia. 2011; č. 1, str. 54-55
  11. http://www.dtu.ox.ac.uk/homacalculator/download.php
  12. Habán P: Rýchle riešenia alebo trvalá zmeny ? Medicína životného štýlu pozná odpoveď. Portál Symptomedica, 2021 (https://www.symptomedica.com/rychle-riesenia-alebo-trvala-zmena-medicina-zivotneho-stylu-pozna-odpoved/)
  13. Axelrod L, Camuso J et al. : Effects of small quantity of omega-3 fatty acids on cardiovascular risk factors in NIDDM. 1994, Diabetes Care; 1(17): 37-44
  14. Haruo Ohnishi, Yasushi Saito: Eicosapentaenoic acid (EPA) reduces cardiovascular events: relationship with the EPA/arachidonic acid ratio. Atheroscler Thromb. 2013; (12): 861-77
  15. Fisher S, Weber PC: Thromboxane (TX)A3and prostaglandin (PG)I3 are formed in man after dietary eicosapentaenoic acid: Identification and quantification by capillary gas chromatography-electron impact mass spectrometry. Biomedical Online Library, Biomedical Mass, 1985
  16. Habán P, Šimončič R et al.: Effect of application of n-3 polyunsaturated fatty acids on blood serum concentration of von Willebrand factor in type II diabetes mellitus. Med Sci Monit, 1999; 5(4): 661-665
  17. Horrock IA, Yeo YK: Health benefits of docosahexaenoic acid (DHA). Pharmacol Res. 1999;(3): 211-25
  18. Habán P, Žideková E, Klvanová J: Oleic acid serum phospholipid content is linked with the serum total- and LDL-cholesterol in elderly subjects. Med Sci Monit, 2000; 6(6): 1093-1097
  19. Covas MI, Nyyssönen K et al.: The effect of polyphenols in olive oil on heart disease risk factors: a randomised trial. Ann Intern Med, 2006; 145(5):333-41

Potrebujete poradiť? Dohodnite si konzultáciu so špecialistom ešte dnes.

Kontaktujte nás

Napíšte nám