fbpx

Našou spoločnosťou za posledný rok otriaslo ochorenie COVID-19, ktoré je vyvolané vírusom SARS-Cov-2 . Svojim charakterom sa COVID-19 zaradil medzi najinfekčnejšie a najnebezpečnejšie ochorenie, s ktorým sa ľudstvo musí popasovať. V súčasnosti je rozšírený po celom svete a vyžiadal si už množstvo obetí. Jedným z dôležitých míľnikov môže byt práve vakcinácia, s ktorou sa začalo už aj na území Slovenska.

COVID-19 sa radí medzi respiračné ochorenia, prenáša sa kvapôčkovou infekciou, napríklad pri rozprávaní, kašli, kýchaní nakazeného. Medzi prvé príznaky ochorenia COVID-19 patrí strata čuchu, kašeľ a zvýšená teplota. Najčastejšie postihnutým orgánom sú pľúca. Postihnutie pľúc má podľa WHO 3 fázy: replikácia vírusu, hypereaktívna reakcia imunitného systému a poškodenie pľúcneho tkaniva.

Na to, aby sa vírus mohol replikovať, musí vstúpiť do vnútra bunky. Významný faktor pre vstup do bunky majú ACE2 receptory, ktoré sa nachádzajú v bunkách pľúc a srdca. Vedeli ste však, že sa nachádzajú aj v epitelových bunkách tenkého čreva? Práve prítomnosť týchto receptorov v čreve nám pomáha lepšie pochopiť prepojenie črevného mikróbiómu s infekčnými vírusovými ochoreniami, v tomto prípade COVID-19.

Črevný mikrobióm a imunita

Črevný mikrobióm je definovaný ako súbor baktérií, bakteriofágov, plesní a kvasiniek, ktoré osídľujú tráviaci trakt. Ich množstvo v čreve je neuveriteľné – nachádza sa ich až 10 13 . Črevný mikróbióm je s imunitným systémom úzko prepojený. Baktérie v tráviacom trakte dokážu posilňovať a rozvíjať vrodenú a získanú imunitu, zatiaľ čo imunitný systém naopak pomáha udržiavať symbiózu v črevách.

Väčšina ľudí si pod imunitným systémom predstaví určité zložky krvi, napríklad monocyty, žírne bunky, červené krvinky alebo lymfatické orgány. Medzi komponenty imunity však patrí aj tenké črevo – najväčší imunitný orgán. Na jeho povrchu sa nachádzajú Payerove plaky, ktoré sú tvorené makrofágmi, B-lymfocytmi, T-lymfocytmi a dendrickými bunkami. Payerove plaky sa radia medzi slizničnú imunitu, vďaka ich schopnosti absorbovať látky však majú aj systémový účinok.

Tráviaci systém je prepojený aj s našimi najdôležitejšími orgánmi. Poznáme os črevo – mozog (spája centrálny nervový systému s nervovými systémom v čreve). Existuje však aj spojenie medzi črevom a pľúcami, ktoré sa volá os črevo – pľúca. Rovnako ako os črevo – mozog, aj os črevo – pľúca interaguje oboma smermi. Metabolity črevných baktérii – endotoxíny môžu ovplyvňovať fungovanie pľúc cez krvný obeh a zároveň akýkoľvek zápal v pľúcach ovplyvní črevný mikrobióm.

Čo ovplyvňuje kvalitu mikrobiómu čreva?

Kvalita mikrobiómu závisí od viacerých faktorov. S určitými predispozíciami, vrátane hustoty osídlenia tráviaceho traktu „dobrými“  baktériami sa rodíme. Medzi ďalšie vplyvy patrí napríklad vek (u starších ľudí je zvyčajne stav mikrobiómu zhoršený) ale aj spôsob stravovania. Rizikovým faktorom sú aj rôzne ochorenia, napríklad anorexia, malnutrície, potravinové intolerancie, celiakia a podobne.

Stav, kedy je kvalita mikrobioty výrazne zhoršená sa nazýva črevná dysbióza a je spojená s viacerými ochoreniami, vrátane depresie, syndrómu dráždivého čreva, kardiovaskulárnych ochorení a diabetu.

Medzi rizikové faktory ochorenia COVID 19 jednoznačne patrí vyšší vek, preukázané je aj spojenie s obezitou a diabetom 2. typu. Jedným z mnohých dôvodov (keďže hovoríme o multifaktoriálnom ochorení) môže byť teda aj kvalita črevnej mikroflóry.

Najjednoduchší spôsob, ako posilňovať svoju imunitu a predchádzať COVID-19, ale aj iným infekčným ochoreniam, je podpora črevnej mikroflóry.

Je však dôležité povedať, že starostlivosť o svoje zdravie by mal byt proces dlhodobý a systematický, nárazové aktivity nemajú až taký efekt.

Vysoko odborne a komplexne sa téme imunity a prevencii ochorení v spojitosti s mikrobiómom čreva venujeme u nás v ambulancii Symptomedica. V ponuke majú viaceré vyšetrenia, napríklad testovanie priepustnosti čreva. Vyšetrenie dokáže odhaliť hyperpermabilitu čreva, ktorá ak nie je zachytená a liečená, môže vyústiť do viacerých ochorení tráviaceho traktu, napríklad ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, syndróm dráždivého čreva, potravinové alergie a podobne.

Čo prospieva črevnému mikrobiómu a ako ho posilniť?

  • Pravidelne konzumujte fermentované potraviny. Obsahujú prirodzene sa vyskytujúce probiotické kmene a pri ich užívaní sa posilňuje črevná mikroflóra. Radíme sem napríklad kyslú kapustu alebo inú kvasenú zeleninu, kimchi, tempeh, miso pasta.
  • Podobný efekt majú aj probiotiká vo forme výživového doplnku. Vyberajte si ich podľa typu probiotických kmeňov, pretože ich vlastnosti a účinky sú mierne odlišné. Dôležitý je aj samotný počet probiotických kmeňov v jednej kapsule. Viac o typoch probiotík sa môžete dozvedieť v našej ambulacii, kde vám radi poradíme a „ušijeme“ probiotické kmene na mieru.
  • Účinnosť probiotík môžeme podporiť prijímaním prebiotík –  sacharidy, ktoré podporujú rast probiotík a výrazne zlepšujú ich toleranciu k rôznym prostrediam. Prebiotiká sa nachádzajú napríklad v banánoch, cesnaku, cibuli a celozrnných produktoch.
  • Obmedziť by ste mali rafinovaný cukor ale aj umelé sladidlá. Viacero vedeckých štúdií potvrdilo súvis medzi črevnou dysbiózou a stravou bohatou na jednoduché cukry a tuky.
  • Ako sme spomenuli vyššie, kvalita črevného mikrobiómu závisí aj od nášho spôsobu stravovania. Napriek tomu že je to náročné, snažte sa posilňovať imunitu aj spôsobom života. Nevyhnutná je pravidelná psychohygiena, napríklad vo forme športu. O ďalších možnostiach, ako zlepšiť svoje stravovanie, sa môžete poradiť v našej ambulancii Symptomedica, kde vám pomôžeme zostaviť jedálniček podľa vašich predstáv ale zároveň v súlade s odporúčaniami lekára.

Kvalita nášho imunitného systému a teda aj náchylnosť na rôzne ochorenia a zároveň ich samotný priebeh je z časti aj v našich rukách. Budovanie imunity je dlhodobý a systematický proces, jeho významnou zložkou je spôsob stravovania. Pestrá a vyvážená strava sa odzrkadlí na bohatej črevnej mikroflóre. Okrem vyššie spomenutých odporúčaní je v prevencii nevyhnutné dodržiavať epidemiologické opatrenia. Najefektívnejšou a najúčinnejšou formou profylaxie je očkovanie.

 

Zdroje: